Je láska bez zamilovanosti láskou?

Autor: Lucia Hrešková | 25.10.2012 o 19:03 | (upravené 25.10.2012 o 20:28) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1913x

Začnem klasicky. Mám jednu kamarátku. Nedávno ma poprosila o radu, nakoľko nevie, čo má robiť. Dlho čakala na toho pravého, nestrácala čas s nesprávnymi. Je to mladučká baba, avšak dnešná doba by ju mohla označiť za starú dievku, keďže od trinástich nepobehuje zo vzťahu do vzťahu. Teraz si konečne našla chlapca, s ktorým si rozumie, s ktorým jej to iskrí, s ktorým sa cíti úžasne a ktorý je rešpektuje. Ale- má to jedno "ale". Po takmer roku krásneho vzťahu je povedal, že do nej nie je zaľúbený. Ale je mu s ňou dobre a chce s ňou byť. Nad dvoma lacnými kávami mi rozpovedala celý svoj príbeh. Neplakala, ale hlas sa jej chvel. Bola mierne rezignovaná, mirene nahnevaná, mierne sklamaná a kompletne zmätená. Chlapec jej pravidelne vraví, ako je pre neho najdôležitejšia na svete, ako len s ňou dokáže byť sám sebou, ako by pre jeden jej úsmev spravil čokoľvek...ale! Nezaľúbil sa. Tak čo teda? Ja, ako nie veľmi skúsená v srdcových záležitostiach, ju pozorne počúvam, snažím sa vžiť do jej aj jeho role, pýtam sa na detaily, empatia mi pracuje na stodvadsať percent, úporne premýšľam a ... nechápem.

 

Nie je do nej zaľúbený. A povedal jej to narovinu. Správa sa však, akokeby bol. Po roku vzťahu jej vraví "mám ťa rád", na čo ona už nie je schopná odpovedať. Čo ju hnevá najvac? Veľa vecí. Prvou z nich je to, že sa cíti byť klamaná. Buď klame o tom, že ju má "len rád", keďže jej vyznáva také city, že by schoval aj Rómea, alebo klame v tých  krásnych rečiach a hovorí ich len preto, že sa to tak patrí alebo čo- ale nie je natoľko bezcitný, aby jej klamal i v tom, že ju miluje.

Druhým a hlavným dôvodom jej zvrašteného čela je nedostatok spontánnosti. Vždy si predstavovala, že keď už pustí muža do svojho života, tak to bude úžasné. Čarovné. Bude sa vznášať, ona i on, budú ako jeden organizmus, spoločne zdieľať, spoločne prežívať, ich duše sa zrastú natoľko, že ich náhle odlúčenie bude fyzicky bolieť. Chýba jej ten moment zamilovania, keď pre vás neexistuje nič a nikto, len On, jeho vôňa, Jeho hlas, Jeho ruky... keď ste pre Neho princeznou, keď kvôli vám zabúda na zvyšok sveta a pokojný je len vtedy, keď spočíva vo vašom náručí... ale! Nič také sa v ich vzťahu nestalo. Priateľsky dohodnuté stretnutia na tých istých miestach, v tom istom čase, žiadne kašľanie na kamarátov či na povinnosti, na školu... fáza vzťahu, ktorá býva najintenzívnejšia a dokáže kompletne (no väčšinou len dočasne) zmeniť osobnosť človeka, kedy nemôžete spať, jesť, keď sú chvíle bez vášho milovaného nekonečné, presne tá fáza zamilovanosti, ktorá neguje realitu- to jej chýba, to u nich nikdy neprebehlo. Ale! Iskrí to, chémia tam je, rozumejú si, občas býva veľmi romantický, ale nie je zaľúbený. A o čom je láska bez zamilovanosti? Nie je to láska priateľská? Kamarátka sklamane krúti hlavou. Čakala od lásky viac. Ak je toto skutočne ono, tak potom sú všetci umelci klamári. Potom hudba nemá zmysel, básne sú smiešne a romány sú stratou času.

Pýtam sa jej. Čo sex? Nevyužíva ju len na to? Zasmeje sa. To neprichádza do úvahy. Ani jeden z nich to nechce- ona preto, že sa len tak hocikomu neoddá bez lásky a on sa na to ešte necíti. Fúha, zaujímavé. Celkom sa nám to komplikuje. Takže ich vzťah funguje bez lásky a bez sexu. Ale dôverujú si, majú sa radi, rešpektujú sa, dokážu sa spolu zasmiať. Ja osobne mám na tieto veci kamarátov, ale jej radšej nič nepoviem.

Ďalej sa pýtam na ňu, na jej city. Miluje ho? Nevie. Nevie a nechce to vedieť. Nechce o tom ani o tom nepremýšľať, od kedy jej on povedal tú osudnú vec. Nechce sa zraniť, preto je taká opatrná. Nechce s ním počítať do budúcnosti, nechce sa na neho upínať, nechce spoznať jeho rodinu, nechce s ním zdieľať príliš osobné veci. Lebo on do nej nie je ani len zaľúbený. Po tak dlhom čase.. A ona stále verí, že muž má spraviť prvý krok.

Jedna (iná) kamarátka mi raz hovorila o jej prvej zamilovanosti. Vravela, že stav zaľúbenia spoznám, keď sa ocitnem v situáciach, že sa mi niečo stane, že mám voľných 15 minút, tak okamžite zavolám svojmu drahému a podelím sa s ním o všetkom, čo som zažila, hoci sú to hlúposti. Neprežíva i ona takéto stavy? Moja kamarátka krčí nosom. Ona nie je ten typ. Keď má problém, vyrieši si ho sama. Keď má depku, najradšej je sama. Nerada otravuje ľudí, nerada im len tak volá, či bez dôvodu píše. Potrebuje svoj priestor a nerada ho narúša iným. No na druhej strane vie, že je schopná veľkých citov, že je spontánna, chce konať iracionálne v mene lásky, po vzore Shakespeara, či Homéra! -ale - len s človekom, ktorý do nej zaľúbený bude. Možno je to jej chyba. Príliš sa kontroluje. Nechce si pokaziť známky v škole, prerušiť priateľstvá, nechce sa prestať venovať svojim záľubám. Zamilovanosť jej rozum nevzala a zjavne ani jemu. Je to takto správne? Je to rozsudok smrti pre city? Napokon s poloúsmevom dodáva: " Možno nie každá povaha je schopná zamilovanosti, možno nie každý človek je schopný romantickej lásky. "

 

Konečne sa dostávame k podstate konverzácie. Čo robiť? Je v tom vzťahu šťastná? Asi áno, cíti sa s ním predsa úžasne. Verí mu? Asi áno, ale keď hovorí o svojich citoch k nej, tak to berie s rezervou. Chce s ním zostať? Asi áno, ale keď s ním dlhšie nie je, cíti návaly osviežujúcej slobody, ktorá má skôr duševný ráz, keďže sa nemorduje úvahami "ľúbi ma-neľúbi ma". Funguje ich vzťah vôbec? Asi áno, ale je strašne náladová, pretože je neistá, avšak je jej strašne trápne toto všetko mu na rovinu povedať, nechce, aby sa cítil pod tlakom, nechce si to vzácne vyznanie vynútiť násilím. Chce sa rozísť? Asi áno, ale nie rozísť, nechce mu to vysvetľovať, nechce ho vidieť plakať. Ideálne by bolo, keby ho už nikdy nestretla a celý ten vzťah by nejako postupne vyprchal.

 

Dopila posledný dúšok kávy a pozerá sa na mňa s nádejou v očiach. Je krásne hodiť svoju zodpovednosť na iného a nerozhodnosť dať do servisu k svojej kamarátke. Avšak ja jej ju len ťažko opravím. Neviem. A ona vie ešte menej. A on vie asi najmenej. Čo robiť? Dve neskúsené dievčatá, poznačené množstvom seriálov, románov, filmov a sci-fi príbehov našich skúsenejších priateliek. A my máme definovať najmystickejšiu otázku ľudstva. Čo je to láska? Chémiu a vedu sem nepleťme, sme cítiace zmätené ženy. A čo je láska bez jej úvodu- bláznivej zamilovanosti? Žiadne dieťa nevyskočí z lona matky v pubertálnom tele, žiadne jablko sa neobjavý na strome už červené. Ale sú to vôbec pádne prirovnania?

Neporadila som jej. Ale ako cenu útechy som jej aspoň zaplatila kávu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?