Humanita

Autor: Lucia Hrešková | 26.10.2012 o 15:20 | (upravené 14.11.2012 o 19:04) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  369x

Čím menej napíšem, tým lepšie. Vidím ju pomaly umierať každý deň. Vždy, keď má svetlú chvíľku, ďakujem bohu, vesmíru, či akejkoľvek vyššej moci za zázračný akt náhleho uzdravenia, v domnení, že už konečne bude trvalé. Svet zrazu dostáva iný nádych - keď sa prebúdza k životu, keď má v tvári zdravú farbu, keď hádže jeden bezdôvodný úsmev za druhým, keď pozdraví neznámeho na ulici, keď môže pomáhať slabším, nakoľko je konečne od niekoho silnejšia, keď ju nepremáha letargický spánok a konečne môže počúvať, poradiť, utešiť... avšak nikdy to netrvá dlho. Zas sa jej zmocňuje - Ona. Pomaly a nenápadne sa k nej vkráda, má pripravených milión dôvodov, milión výhovoriek a milión ťaživých ton tichej ignorácie. Je voči Nej bezbranná. Behom sekundy schradne, vyschne, schúli sa do tmy. Smrť sa zdá byť tisícky rokov vzdialená, ale delí ich od seba iba jediný krôčik.

 

 

Ľahostajnosť je rakovinou humanity.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?