Prečo (ne)mám rada ľudí I. a.k.a. Prečo som občasný odľud

Autor: Lucia Hrešková | 27.10.2012 o 12:42 | (upravené 27.10.2012 o 17:25) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  1325x

Nemiem, či som tzv. "pepole person" alebo som odľud. Neviem, či som spoločenská alebo totálne uzavretá. Vraj pomáha spraviť si zoznam "pre a proti". Mám rada ľudí? Nemám ich rada? Prvý diel článku bude ten negatívnejší. Aby séria končila pozitíne (ak sa mi podarí napísať a pospomínať si na všetky klady- momentálne sa mi to totiž zdá ako nesplniteľný cieľ).

 

Nemám rada ľudí, lebo :

 

... keď vidia, že ma niečo trápi a som takmer na dne, tvária sa ,že nič neviedia a pre istotu mi nevenujú ani jeden neletmý pohľad

... keď sa mi v niečom konečne darí, netešia sa so mnou, ale mudrlantsky predikujú, že mi to aj tak nevýjde

... keď začujú nejakú piakntnú klebetu (hoci o svojom blízkom a hoci evidentne nepravdivú), šíria ju ďalej len preto, aby mali pre druhých pripravenú štipľavú zaujímajú story

... nevedia odpúšťať

... dokážu človeka odsúdiť bez toho, aby o ňom niečo vedeli

... keď spravím chybu a hoci ju oľutujem, vyhadzujú mi ju na oči ešte neuveriteľne dlý čas

... povedať "prepáč" je pre nich často synonymum slabosti

... pri plnení vlastných cieľov nehľadia na druhých

...generalizujú, neuvedomujú si individualitu každého a jedinca a namiesto toho ich hádžu do jedného vreca

... keď nevidia východisko zo situácie, ktorú si spôsobili sami, hrajú sa na obeť

... keď majú iný názor ako ja, dávajú mi otvorene pocítiť, že ja som tá hlúpa, ja som tá, čo sa mýli a oni sú tí, čo majú nespochybniteľnú pravdu

... pokladajú pokoru za vlastnosť slabochov

... si dokážu o mne vymyslieť absolútne klamstvo, šíriť ho ďalej a v priamej konfrontácii so mnou sa ma snažia presvedčiť, že tá lož je predsa pravda

... ma často bez dôvodne ignorujú, precházdajú popri mne ako duchovia a každý pokus o koverzáciu zrušia suchou jednoslovnou odpoveďou

... im vždy ide predovšetkým o ich samých

... sa viac vyhovárajú ako konajú

... ma mnohokrát za niečo pochvália a o minútu neskôr ma kvôli tomu istému ohovárajú za chrbtom

... sú ľahostajní v toľkých veciach a radšej sa tvária, že nič nevidia, akoby mali pomôcť

...keď sa na neznámeho človeka usmejem na ulici, tak sa väčšinou buď tvári , že ma nevidí alebo si o mne myslí, že som úplne kuku

.... im tak často chýba obyčajný ľudský rešpekt

... sa mi ozvú len keď niečo potrebujú

... keď som v niečom horšia ako oni, cítia sa mne nadradený a čerpajú z mojej frustrácie sebavedomie

... strach s nimi robí nehumumánne veci, dokáže v nich zabiť lásku, nádej, vieru, človečenstvo

... namiesto toho, aby sa tešili spolu so mnou z nejakého úspechu, mnoho ráz len dvíhajú obočie a závidia

... sa dokážu pozerať na sitáciu len zo svojho pohľadu a empatiu považujú za vymyslené šarlatánstvo

... boja sa povedať vlastný názor, lebo čo keby boli iní ako masa? (no hrôza)

... hneď, ako sa náhle dostanú k moci alebo peniazom , tak sa ich charakter otočí o 180 percent

... mi aj najbližší priatelia dokázali bodnúť nôž do chbrta bez varovania, bez predošlých náznakov a dokonca na moje narodeniny

... najmä mužské pokolenie si po priamom odmietnutí zo ženskej strany, pre "upgrade" svojho drsného samčieho imidžu, dokáže kompletne vymyslieť čo s dievčaťom robili, kedy, koľkokrát a ako vrúcne ich o to dievča prosilo

... mladší si myslia, že starší nevedia nič o dnešnej dobe, majú zastaralé myslenie a "nevyznajú sa"

... starší si myslia, že mladí sú skazení, nemajú žiadne hodnoty, nečítajú, nevedia manuálne pracovať a privedú svet do záhuby

... neustále frflú, nadávajú , sťažujú sa , ale nielen, že nerobia nič, aby situáciu vyriešili, oni ešte tvrdia, že sa to nedá

... sa vyhýbajú problémom a otvoreným konverzáciam dovtedy, kým to ide a kým nedôjde ku skutočnej ujme

... kritizujú, kritizujú, kritizujú, ale keď aj vidia niečo dobré, tak nič nepovedia

... sú natoľko manipulovateľný a natoľko sfanatizovateľný, že sa dokážu vraždiť navzájom

... peniaze sú pre nich cennejšie ako čas, ako rodina, ako priatelia i ako život sám

... pri tebe stoja, keď ideš hore, ale keď spadneš, tak po tebe s radosťou pošľapú

... keď od nich existenciálne potrebujem konečne úprimú výpoveď, tak ďalej len zbabelo klamú

... si vymýšľajú milióny dôvodov, prečo niečo nejde a prečo nie sú šťastný, pričom šťastie má každý na dosah myšlienky- sám v sebe

 

 

.. jasné, že to neplatí na všetkých, nerada generalizujem.. ale je to momentálne vo mne...

... zoznam by sa mohol o toľko predĺžiť, ale to by bolo na celé knihy...

... pripomínam, že nie som mizantrop, len mám mizantropické fázy...

 

... občas často ...

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?