Prečo (ne)mám rada ľudí II., a.k.a. Prečo ste super

Autor: Lucia Hrešková | 28.10.2012 o 9:13 | (upravené 28.10.2012 o 9:22) Karma článku: 7,42 | Prečítané:  525x

Nemiem, či som tzv. "pepole person" alebo som odľud. Neviem, či som spoločenská alebo totálne uzavretá. Vraj pomáha spraviť si zoznam "pre a proti". Mám rada ľudí? Nemám ich rada? Prvý diel článku bol ten negatívnejší, určite som v ňom mnohým krivdila. Ale poznáte to- zlý deň, čierne okuliare. Dnes, hoci je len ráno, tiež nemám chuť skákať a spievať, ale... s ťažkým obdobím idem "bojovať" tentokrát inak. Ste super. A treba si to pripommínať. Lebo na to často zabúdam. Ja a aj my.

 

Mám rada ľudí lebo:

 

... keď v triede niekto vybalil pomaranč, vždy dal po mesiačiku každému, kto chcel

... dokážu byť viac nadšený z môjho úspechu ako ja sama

... keď na mne vidia, že niečo nie je v poriadku, najskôr ma obíjmu, až potom sa pýtajú

....keď k obyčajnému pozdravu pridajú úsmev, zlepší mi to celý deň

....keď ide naozaj do tuhého dokážu pracovať ako súdržný tím

... keď mám mizerný deň, neutápajú sa spolu so mnou v sebaľútosti, ale vytiahnu ma von, zabaviť sa

... vždy, keď sa s nimi podelím s nejakým probémom, zistím, že v tom nie som sama

... pred písomkou v škole sa vždy našiel dobrotivec, čo predpripravil poctivo spravené ťaháky pre celú triedu

... dokážu poukázať na vaše klady, o ktorých ste nemali ani tušenia

... keď stretnem neznámeho človeka, s ktorým sa dokážem rozprávať akoby sme boli najlepší priatelia, považujem to za jeden z najvzácnejších momentov vôbec

... keď mi povedia, že im na mne záleží, vnútri sa mi usídli príjemne teplý pokoj

... keď vidia, že je niekto v núdzi, dokážu odložiť svoje bežné priority a skutočne pomôcť, či zachrániť

... keď plačem a oni plačú so mnou, tak cítim, že im skutočne záleží

... si na mňa občas pre nič, za nič spomenú a napíšu, zavolajú, prídu na návštevu a jednoducho sa chcú rozprávať

... keď spravím chybu, dokážu vymenovať sto svojich predošlých hlúpych chýb a nakoniec sa spoločne na sebe smejeme

... sú schopný šialenej, pokojnej, vášnivej, nesebeckej, trpezlivej i pokornej lásky

... keď si medzi nimi nájdem skutočných priateľov , viem, že je to na celý život

... keď si aj hlúpo myslím, že ja o svojich problémoch viem najviac a nikto mi s nimi nemôže pomôcť, názor iného človeka mi dokáže úplne otvoriť oči

... keď im na niekom záleží, dokážu minúť i posledné peniaze, aby mu/jej kúpili darček presne po akom túžil(a)

... dokážu tvoriť neuveriteľné, až nadpozemsky nádherné veci, diela, hudbu, obrazy a delia sa o ne so zvyšokm sveta

... sa nájdu tety predavačky, ktoré keď vidia, že sa prehrabujete v zelených drahých banánoch a vyberáte najmenej otrasné kusy, tak vám poradia, že konkurenčný obchod ich má krásne- a v akcii

... keď sa mi v čakárni či v obchode prihovorí staršia teta alebo ujo a porozpráva mi svoj životný príbeh, cítim sa poctená ich dôverou

... keď do autobusu nastupuje mamička s kočíkom, minimálne štyria ľudia sa okamžite zdvihnú, aby jej pomohli

... je neporovnateľne krajšie, keď sa na vás usmeje niekto druhý, ako keď sa usmievate sami na sebe v zrkadle

... keď nikto otvorí v spoločnosti balíček žuvačiek, chipsov alebo čohokoľvek, tak ponúkne i ostatných

... dokážu povzbudiť a podporiť človeka tak, ako to on sám nikdy nedokáže

... keď dokážu skutočne počúvať, tak dokážu skutočne poradiť

... smiať a úprimne sa baviť sama, sa môžem len ťažko

... ma niektorí z nich majú radi z mne neznámych dôvodov

... sa dokážu tak zapáliť pre správnu vec, že dokážu inšpirovať a motivovať celé masy okolo seba

... lebo keď sedíte v depke doma, tak vás vytiahnu von a kúpia vám jedno-dve tri... pivá

.... keď ich skutočne počúvam, naučím sa miliónkrát viac ako v ktorejkoľvek škole

... vďaka nim nie som sama

... keď som sa vytešovala nad kamarátovým nádherným tričkom, tak neváhal ani sekundu, vyzliekol si ho a daroval mi ho

... dokážu odložiť iné "dôležité" veci bokom a len tak sedieť a rozprávať sa spolu celé hodiny

... aj keď ma občas nechápu a netušia, čo mi majú povedať, stisnú mi ruku vriaviac, že sú so mnou

... nezáleží v akom veku, ale v každom človeku je kus zvedavého, hravého, úprimného dieťaťa

... sú aj takí, ktorí dokážu odpustiť, zabudnúť, či priznať si chybu

... keď sa úprimne zo srdca ospravedlnia, predostrú vám svoju obnaženú pokoru, vidíte im až do samotnej duše, ktorá- nie je nikdy "zlá"

... kvôli nim sa snažím byť lepším človekom

 

 

Všimli ste si? Dôvodov, prečo ľudí rada, som napísala o jeden viac.

Vyplynulo to jednak prirodzene, jednak to bol zámer v mene happyendu.

 

Prajem Vám kraáááááásny deň- každý deň.

A veľa veľa veľa sa usmievajte-lebo úsmevom dokáže robiť zázraky aj obyčajný smrteľník :)

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?