Ako mi chýbaš alebo Moja osobná Bohemian Rhapsody

Autor: Lucia Hrešková | 29.10.2012 o 18:26 | (upravené 29.10.2012 o 18:35) Karma článku: 6,07 | Prečítané:  750x

Tie veľké očakávania, tá grandiózna idea o vznešenej romanci, presne tá ma hnala vpred, to mi dodávalo nádej a silu každým dňom. Predstava, že skutočne existuje niečo tak nadpozemsky ľahké, no zároveň pevné, niečo tak spaľujúce, no pritom príjemne upokojujúce. A viete čo? Zistila som, že presne to prežívam, avšak, ako to u hlúpych ľudksých bytostí býva - neskoro. Ten ideál, ktorý som celý čas naháňala, ktorý vyvolával moju nespokojnosť s realitou, ktorý spôsobil toľké výčitky, pochyby a hádky, stál celý čas po mojom boku. Až keď som ho od seba odohnala, vtedy som z chladnej vzdialenosti  zbadala, že svoj sen som žila celý ten čas. Avšak, ako to u hlúpych ľudských bytostí býva - neskoro.

Chýba mi. Nie je to fyzická neznesiteľná bolesť, akú popisujú emocionálny básnici, nie je to psychické trápenie, s akým píšu hudobníci svoje balady, je to jednoduch dokonale sterilná prázdnota. Svet sa nezastavli. Plním si svoje povinnosti, smejem sa, nevyhýbam sa ľuďom, neplačem celé dni do vankúša. Fungujem úplne bežne. Avšak s tým rozdielom, že keď sa zastavím hoci len na minútu, tá minúta trvá roky. Dni sú akosi dlhšie. Všetko prechádza popri mne, avšak nič cezo mňa. Ľudia ma zraňujú, ale nekrvácam. Ľudia ma obíjmajú, ale necítim ich dotyky. Len si plním svoje povinnosti, robím, čo ma baví, nič v mojom živote sa nezmenilo. Až na ten nekonečný čas. Ráno vstávam skôr, večer nedokážem zaspať. Ale aj po prebdenej noci som čerstvejšia ako kedykoľvek predtým. Akoby ma moje podvedomie chcelo potrestať za to, že som ho nechala ísť a udržuje moje vedomie v bdelom stave, aby naplno pocítilo trpkosť svojich chýb. Ale ja aj tak necítim nič.

 

Pomaly sa pre mňa stáva spomienkou. Pravdivosť všetkého, čo sme spolu prežili sa stala spochybniteľnou. Akoby jestvoval len v mojej hlave. A možno je naozaj len výplod mojej fantázie. Myslím na neho len s ťažkosťami. Nebolí to. Nerobí to nič. V hlave mám obrazy, ale nič vo mne nevyvolávajú. Ale keď zacítim vôňu, keď počujem pieseň, keď vidím miesto, nespomeniem si na neho, ale cítim, ako sa mi zachveje kus duše, o ktorú som prišla. Nedeje sa to v hlave, ale kdesi hlbšie. Nechýbajú mi jeho bozky, chýba mi jeho chuť. Nechýbajú mi jeho dotyky, ale jeho teplo. Nechýbajú mi jeho slová, ale jeho fantázia. Nechýba mi jeho tvár, ale spôsob, akým ma videl.

 

Ubíja ma, že neviem ako sa má, ale pritom sa to bojím zistiť. Čo ak sa pohol ďalej? Čo ak to spojenie, vďaka ktorému moje vnútro zatiaľ egoisticky nepohltilo seba samé, jestvuje len jednosmerne? A čo ak je to naopak? Čo ak trpí? Čo ak nemôže spať? Čo ak plače? Čo ak nevie ako ďalej? Viem, že by mi jedna i druhá odpoveď vyžmýkala srdce od zvyšku citu. No i tak existenčne potrebujem vedieť, či je v poriadku.

 

Myšlienky na neho sa mi v hlave udržujú len ťažko. Sú to len záblesky, prázdne odkazy na minulé deje. To, na čom naozaj záleží je vo mne permanentne. Nepotrebujem si to vyvolať umelo, mozgovou aktivitou. Avšak nech sa na neho snažím akokoľvek myslieť, nespomínam si na nič zlé, na nič dobré. Nič čierne, nič biele. Spomínam si na vôňu jeho vlasov, na melódiu jeho smiechu, na tempo jeho dychu.

 

Nič sa skutočne nezmenilo, všetko zostalo rovnaké. Zmenil sa len zmysel, zrútil sa most prepájajúci vonkajšie s vnútorným. A popritom všetkom mi v hlave neustále hrá jeden jediný verš Bohemian Rhapsody od Queenov, ktorý vypovedá všetko, kým momentálne som : Nothing really matters to me.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?