Ako ženy prestávajú veriť na hrdinov

Autor: Lucia Hrešková | 10.11.2012 o 11:42 | Karma článku: 12,11 | Prečítané:  2284x

Hrdinovia vymreli a gentlemana pod päťdesiat rokov už dnes nestretnete. Je to trochu radikálne tvrdenie, ale stačí jediná zlá skúsenosť a máme tendencie škatuľkovať. Ja mám zlú skúsenosť a to dosť čerstvú. Škatuľkovať nechcem , ale aj tak... Hrdinovia vymreli a gentlemana pod päťdesiat rokov už nestretnete. A pritom stačilo jediné slovo a celý môj názor na mužskú rasu mohol byť iný. Toto je príbeh o banálnej situácií, zdanlivo detinskej a nepodstatnej, ktorá však jednu mladú slečnu pripravila o vieru – v hrdinov.

Mám kamarátku. Má priateľa, už vyše roka. Je k nej pozorný, milý, chŕli na ňu jeden kompliment za druhým, je pre neho princeznou aj kráľovnou zároveň, najnádhernejšou ženou i najsladším dievčatkom. Vždy som jej trochu tento vzťah závidela – samozrejme v dobrom, ale udalosti minulého týždňa ma v mojom presvedčení minimálne veľmi zmiatli.

Bol piatok večer, ideálny čas na zábavu. Skupinka mladých ľudí, prevažne chalanov, stála pred podnikom a chystala sa zmeniť barovú lokalitu. Boli to naši spoloční známi, tak sme sa ja a moja kamarátka na moment pristavili. Bol medzi nimi aj jej priateľ, jediný sto percentne triezvy zo svojich mužských súputníkov. Prebehla ľahká konverzácia, typu kto sa ako má, kde sme boli a kam pôjdeme, keď jeden zo skupinky, známy svojim nepochopiteľným humorom, zaujal miesto po boku mojej kamarátky chytil ju okolo pása a začal so svojimi rečami. Muži majú zvláštny humor, nebudeme si klamať a pripité hovado, ktoré hádže jednu metaforu zahrňujúcu odkazy na svoje a cudzie pohlavné orgány za druhou, je pre chlapcov nevyčerpateľnou studnicou smiechu. Stačí len počúvať. A to presne urobili. Zrazu celá skupinka stíchla a všetky pohľady sa upli na moju kamarátku a spomínaného podvplyvného mladíka. Reči začali.

,,Počujte chalani, toto je dobrá baba. Hej, si, zlatko, všetko máš fajn, " svoju ruku v tom momente presunul na pozadie mojej prekvapenej kamarátky, ,,ale jedna vec je na tebe úplne na p... . Máš strašne veľký zadok a vieš, to pri sexe nie je veľmi dobré. Veď pozri na moje ruky! Keď by si na mne jazdila, tak ho neviem ani celý chytiť do dlaní." Chlapci sa zachichotali, ja som stalá znechutená v úplnom šoku a kamarátka pozerala všade, len nie na výrazy pobavených chlapcov okolo. Trápne ticho trvalo asi sekundu, potom chalan pokračoval : ,, Ako, nehnevaj sa, ale mala by si s tým niečo robiť. Nechceš začať cvičiť? Pozri, tvoja kamarátka má akú dobrú riť, to nie ako ty. Júj, tú by som si podržal, keby na mne jazdí. By som jej stisol tie jej pólky... "

Jeho inteligentný prejav bol prerušený vražedným pohľadom mojej kamarátky. Spamätala sa, odstrčila ho od seba a popri tom hodila pobúrený pohľad na svojho priateľa. Stál tam, svedok celej trápnej situácie a v ten moment nebol jej priateľom a partnerom, nebol nikým, len jedným chlapcom zo skupinky. A celá skupinka bola jediným chlapcom. Chlapcom s úškrnom na perách, dusiacim smiech, chlapcom, ktorý sa dobre baví na cudzom ponížení, chlapcom, ktorý sa tvári, že nevidí tisnúce sa slzy do očí bezbrannej dievčiny. Jej priateľ tam stál, v uniforme nečinného, ľahostajného, chichúňajúceho sa chalana s poloúsmevom na perách.

Celú scénu sme bez slova opustili. Kamarátka išla napred, ja za ňou. V očiach mala slzy, ale neplakala.

Na druhý deň sme sa stretli na čisto dámskom rande. Nechcela som jej pripomínať trápne chvíle minulej noci, avšak bola som zvedavá, ako to napokon celé dopadlo aaké to má následky. Začala s tým sama. Ešte bola nahnevaná, avšak časový odstup spôsobil, že veci videla jasnejšie a pokojnejšie.

,,Priznávam, asi som to prehnala. Normálne mi je trápne, že ma také sprosté vtipy skoro rozplakali, ale ťažko sa to znáša." Nešlo o to, čo jej tá pripitá huba povedala, nešlo o to, že sa vôbec nevedela v ten moment brániť a dôvod jej rozčarovania nebola ani verejný charakter celého incidentu. Išlo o jednu jedinú vec, o jedného jediného človeka. Muž, ktorému dennodenne dávala kúsky svojej duše a svojho tela, chlapec, ktorý ju toľkokrát korunoval za princeznú a za paniu svojho bytia, chlap, ktorý skladal ódy na jej postavu i povahu. Išlo o to, že tam stál, nečinný. Že sa na to celé divadlo pozeral a nielen nepovedal ani slovo, ale ani len pohľadom sa k nej nepriznal. V ten moment poníženia a zraniteľnosti ho mala pri sebe. Ale nie po svojom boku. Stál tam a nič nepovedal. Stál tam a smial sa s ostatnými. Pozrela sa mu do očí a jeho výraz tváre ju zaprel. Zaprel ju ako ženu, ktorej sa mal zastať, ženu, ktorá bola pred jeho očami ponížená slovne i dotykmi. Bol len jedným z davu. On, ktorý z neho mal vystúpiť, aby ju chránil pred zlým svetom, ktorý sa mal za ňou rozbehnúť, keď z miesta odišla zadržiavajúc slzy. Ale on len stál a dusil v sebe smiech. Aj v nej však v ten moment čosi zadusil. Prestala veriť na hrdinov.

 

Vraj jej celý incident vysvetlil tak, že dostala, čo si zaslúžila. Vraj to bola dobrá lekcia pokory. Vraj ju to malo priniesť späť na zem, aby si nebodaj o sebe príliš veľa nemyslela. Vraj sa jej jednoducho nezastal zámerne.

Hrdinovia vymreli a gentlemana pod päťdesiat rokov už dnes nestretnete. Pevne verím, že je to nepravdivý výrok. Asi má každý občas slabú chvíľku, ktorá nedefinuje charakter dotyčného. Snáď. Apelujem týmto článkom na chlapcov. Hrdinstvo je stále v móde a vždy aj bude. Nemusíte sa pre ňu pobiť zakaždým, ako na ňu bude mať niekto hlúpu poznámku, ale zastante sa jej - vždy. Ozvite sa nahlas alebo len pohľadom. Potrebujeme to. Potrebujeme hrdinov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?