Láska je na nič alebo Najzamilovanejší chlapec

Autor: Lucia Hrešková | 14.11.2012 o 18:16 | (upravené 14.11.2012 o 22:50) Karma článku: 10,11 | Prečítané:  1377x

Veľakrát sa pravý a hlboký cit najviac prejaví v banálnych situáciach. Netreba gigantické gestá na to, aby ste zbadali lásku tak hustú a koncentrovanú, až na moment uveríte, že sa pred vami priam fyzicky zhmotnila a svojou intenzitou zatienila všetko, čo ste dovtedy poznali či cítili. Je jednoduché popísať dej príbehu, ktorý som nedávno prežila, avšak jeho esenciu a atmosféru je slovami zachytiť pravdepodobne nemožné. V ten daný moment by som odprisahala, že vedľa mňa sedí najzamilovanejší chlapec.

 

Boli asi tri hodiny po piatočnej polnoci a s partiou kamarátov som sedela v poloprázdnom podniku. Minimálne čiastočná únava bola jasne badateľná na každom z nás. Studnicou zábavy sa stal jukebox a mimovoľné rozhovory o hudbe, ktorá z neho vychádzala. Vedľa mňa sedel chlapec. Je približne mojom veku. Poznáme sa len zbežne, pozdravíme sa, spýtame sa ako sa darí. Celý večer popíjal asi len jedno pivo, bol prevažne tichý, ale nie nespoločenský, viac-menej nenápadný, skôr pozorovateľ, než aktér. Už pár hodín na ňom bola viac než jasne badateľná únava. Zíval približne každých desať minút, často pozeral na mobil a na hodinky, avšak nie netrpezlivo, skôr čisto informačne. Keďže sme boli gaučoví susedia, prihovorila som sa mu a spoločne sme prehodili pár situačných komentárov. Keď nastalo v našom dialógu ticho, nadhodila som na jeho neprehliadnuteľne unavený zjav a ponúkla som sa, že ak chce, môžem ho odviezť domov.

,,Vďaka, ale nie. Už by som aj spal, ale ešte zostanem."

Vysvitlo, že jeho priateľka, s ktorou sú spolu už takmer tri roky, oslavuje kamarátkine narodeniny na striktne babskej jazde, na neďalekej diskotéke. Dopraje jej čisto ženskú zábavu a diskotéky navyše nie sú práve jeho revírom, preto on sedí tu, vedľa mňa a ona sa baví o pár ulíc ďalej.

Spýtala som sa, či sa teda s ňou dohodol na nejako nadrannom rande. Nie, nedohodol.

,,Tak prečo nechceš ísť domov? Veď tu už napoly spíš."

Vtedy na mňa pozrel svojimi unavenými očami, v ktorých sa miešala neha s vyčerpanosťou a zasnenie so zúfalstvom. Nikdy predtým som nevidela tvár človeka, ktorá by v jedinej sekunde vysielala naraz toľko emocionálnych informácií. Doteraz neviem popísať, čo som v danú chvíľu vlastne videla, ale nejakým nevysvetliteľným spôsobom moje vnútro akoby tušilo, že môj spolusediaci povie niečo, čo mnou skutočne pohne a v daný moment, tesne predtým ako otvoril ústa, som cítila, ako mi srdce stisla teplá chvejúca sa ruka.

,,Nemôžem zaspať, kým ona nie je bezpečne doma."

Už sa mu to predtým stalo. Jeho milovaná bola vonku s kamarátkami, zatiaľ čo on, unavený ako zbitý pes, sa prehadzoval na posteli niekoľko hodín, až pokým mu nedala vedieť, že prišla vporiadku domov. Lepšie, ako pozerať sa doma do stropu, je podľa neho sedieť tu a keď sa jeho drahá dostatočne vyšantí, môže ju ísť aspoň odprevadiť domov.

Na moment som zostala v šoku z jeho úprimnej a bezprostrednej odpovedi a najmä z absolútnej nevinnosti a oddanosti, ktorá z neho vyžarovala. Nezmohla som sa na inú reakciu len na obyčajné:

,,Tak to je láska."

Oči sa mu zasnene zúžili a pery rezignovane pousmiali :

,,Tak to je na nič."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?