Humanita

Autor: Lucia Hrešková | 26.10.2012 o 15:20 | (upravené 14.11.2012 o 19:04) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  382x

Čím menej napíšem, tým lepšie. Vidím ju pomaly umierať každý deň. Vždy, keď má svetlú chvíľku, ďakujem bohu, vesmíru, či akejkoľvek vyššej moci za zázračný akt náhleho uzdravenia, v domnení, že už konečne bude trvalé. Svet zrazu dostáva iný nádych - keď sa prebúdza k životu, keď má v tvári zdravú farbu, keď hádže jeden bezdôvodný úsmev za druhým, keď pozdraví neznámeho na ulici, keď môže pomáhať slabším, nakoľko je konečne od niekoho silnejšia, keď ju nepremáha letargický spánok a konečne môže počúvať, poradiť, utešiť... avšak nikdy to netrvá dlho. Zas sa jej zmocňuje - Ona. Pomaly a nenápadne sa k nej vkráda, má pripravených milión dôvodov, milión výhovoriek a milión ťaživých ton tichej ignorácie. Je voči Nej bezbranná. Behom sekundy schradne, vyschne, schúli sa do tmy. Smrť sa zdá byť tisícky rokov vzdialená, ale delí ich od seba iba jediný krôčik.

 

 

Ľahostajnosť je rakovinou humanity.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?